• Úvodná stránka
• Ako sa k nám dostať

• Spolupracovníci
• Partneri
• Pokladne zdravotného poistenia

Skríning Parodontitídy

Úloha patogénnych baktérií parodontózy a genetickej náchylnosti pri vzniku parodontózy

Parodontóza je choroba, ktorá zapríčiní deštrukciu kosti a spojivového tkaniva držiaceho zub. V dôsledku mnoho vrstvovej etiológie, klinický obraz a progresia môže byť veľmi rôznorodá, čo sťažuje plánovanie efektívnej terapie.

Patogénne baktérie parodontózy (napríklad Actinobacillus actinomycetemcomitans, Porphyromonas gingivalis, Prevotella intermedia, Bacteroides forsythus, Treponema denticola) už stotožnili, ako činiteľov zohrávajúcich úlohu pri vyvinutí choroby. Ostatné rizikové faktory sú fajčenie a zlá ústna hygiena. Zubní lekári sa však často stretávajú aj z takými pacientmi, ktorí trápia na progresii zubného lôžka aj napriek nízkej hladine baktérií, dobrej ústnej hygiene a štandardnej liečby. Podľa prieskumov baktérie, iné prírodné a anatomické činitele samostatne nie v každom prípade vysvetľujú progresiu choroby. Tieto výsledky poukázali na úlohu genetických činiteľov.

Na eliminovanie patogénnych baktérii paradontózy imunitná sústava vytvára cytokiny, preto nie je prekvapujúce, že nie je dokázateľná spojitosť medzi koncentráciou miestnych zápalových mediátorov (TNF-?, interleukíny) a ťažkosťou choroby. V porovnaní so zdravými u pacientov ochorených na paradentózu je vyššia hladina bielkoviny interleukin-1? (IL-1?). Gén IL-1 ktorý zohráva úlohu v rôznych deštruktívnych mechanizmov vedúcich k paradentóze, medzi inými vo vstrebávaní sa kosti. Na základe toho je pochopiteľné, že zvýšená hladina bielkovín IL-1 zistená v tkanive ďasna poukazuje na prehnanú imúnnu zápalovú reakciu, agresívnu deštrukciu kosti a spojivových tkanín, ktoré spôsobujú baktérie.

V pozadí javu vykázali jeden špecifický variant z rodiny génu IL-1. Nosiči tohto genotypu vykazujú častú náchylnosť na paradentózne krvácanie a riziko straty zubov vykazuje 2,7-násobné zvýšenie. V prípade, keď je pacient silný fajčiar, riziko sa zvyšuje na 7,7 násobok. Iné tradične používané, prognózu predpovedajúce klinické parametre nemali signifikantný vplyv.

V ľudských ústach vykázali skoro 300 rôznych baktérií. Hlboké parodentózne vačky poskytujú špeciálné životné podmienky baktériám, tu sa nenachádzajú sliny ale stagnujúca kvapalina a tiež neprítomnosť kyslíka, ktorý klesá spolu s prehĺbením sulcusu, zabezpečuje optimálné podmienky pre rozmnožovanie anaerobných baktérií. V zdravom sulcuse dominujú aerobné druhy (Streptococcus mitis, S. sanguis, Lactobacillae, Neisseriaceae, Actinomyces druhy), ktoré sú "osožné" baktériá, nemajú zlý účinok na ďasná, a svojou prítomnosťou zabránia usídleniu patogénnych druhov. Vývojom a progresiou paradentózy sa rozmnožujú anaeróbne druhy. Metabolity týchto druhov (adhezíny, proteázy, fosfatázy, immunsupressory) jednak priamo porušujú paradentózne tkanivá, na druhej strane inaktivujú imunitnú sústavu majiteľa.

Prítomnosť patogénnych baktérií paradentózy je charakteristická aj na zdravý sulcus, hoci v malej koncentrácii. Stav imunitnej sústavy, ktorá útočí voči baktériám určuje, že do akej miery môžu prevážiť tieto baktérie voči osožným. Zdravá imunitná sústava spravidla má pod kontrolou rozmnožovanie choroboplodných baktérií, ktoré sa v ústach nachádzajú inak v malom množstve, avšak v dôsledku jej poškodenia, ku ktorému môže dôjsť v dôsledku stresu, liekov, hormonálnych zmien alebo fajčenia, na to už nie je schopná.

Genetický test na paradentózu

V genetickej rodine IL-1 dve génové variácie ukazujú súvislosť so vznikom ochorenia. (Kornman et al., 1997; Gore et al., 1998). Genetický test zmapuje variácie, čiže kombináciu interleukin (IL)-1A gén -889-ty a IL-1B gén +3953. Na oboch miestach alela-1 znamená citidin C, kým alela-2 znamená timidin (T).

Bakteriálny test na paradentózu

Baktérie spôsobujúce paradentózu žijú v hlbokých zubných vačkoch, sú anaeróbne, v prítomnosti kyslíka zahynú, preto je ich pestovanie veľmi komplikované. Enzymatické testy sa dajú urobiť aj v ordinácii, avšak neumožňujú identifikáciu všetkých baktérií, ani špecifické zaradenie druhov. K serologickému vyšetreniu je potrebná periferiálna krv, odber krvi však v zubnej ordinácii nie je vždy vyriešiteľný.

Oproti tomu molekulárno genetické vyšetrenia nemajú tieto nevýhody. Vykážeme DNA choroboplodných baktérií, ku ktorému nie je potrebná prítomnosť živých baktérií, nie je potrebný odber krvi, sú druhovo špecifické a sú oveľa citlivejší. Počas vyšetrenie zo vzorky izolujeme DNA, jeho danú špecifickú časť znásobíme polymerázovou reťazovou reakciou (PCR), potom tieto časti DNA vykážeme hybridizáciou.

Genotyp IL-1, znalosť prítomnosti baktérií a iných rizikových činiteľov nám umožňuje určiť status paradentózy pacienta a riziko neskoršieho stratenia zubov. Tieto údaje pomôžu predísť chorobám zubného lôžka, stanovenie individuálnej liečby, a tak aj zníženie nákladov.

Indikácie